Sviatosť pokánia a zmierenia (sv. spoveď)

Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). 
Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.

Keďže nový život milosti, ktorý sme dostali v krste, neodstránil slabosť ľudskej prirodzenosti ani náklonnosť na hriech (čiže žiadostivosť), Kristus ustanovil túto sviatosť na obrátenie pokrstených, ktorí sa od neho hriechom vzdialili (KKC 297).
Konkrétne vysluhovanie sviatosti pokánia (podčiarknutý text hovorí kajúcnik):
Vojdi do spovednej miestnosti  (spovednice) – môžeš vysloviť aj katolícky pozdrav: "Pochválený buď Ježiš Kristus"
Kňaz ti odpovie "Naveky. Amen"
Buď sa posadíš, alebo ak je v spovednej miestnosti kľakátko, môžeš pri spovedi aj kľačať.
Potom sa prežehnáš: "V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen."
Kňaz Ťa môže povzbudiť k dôvere v Boha týmito slovami, alebo inými: "Pán nech je v Tvojom srdci, aby si  skrúšene vyznal svoje hriechy."
A pokračuješ takto, alebo podobne: "Spovedám sa Pánu Bohu i vám duchovný otče, že som od poslednej spovede spáchal tieto hriechy."
A teraz sa vyznávaš hriechy. Môžeš ich mať napísané a prečítať. Pri ťažkých hriechoch, ak si ich opakovane spáchal, treba povedať aj počet.
Ak si skončil s vyznávaním hriechov povieš: "Na viacej hriechov sa už nepamätám."
Potom sa ťa kňaz môže i na niečo nejasné spýtať, nie pre zvedavosť, ale pre úplnosť spovede. Po tvojom vyznaní z hriechov Ti kňaz poskytne rady, povzbudí Ťa  k dokonalej ľútosti nad hriechmi a vyzve Ťa k pokániu. Napokon Ti určí úkon pokánia, ktorý prijmeš ako zadosťučinenie za hriechy a ako prostriedok na nápravu života.
Tým úkonom pokánia môže byť: modlitba, skutok milosrdenstva (napr. návšteva chorého, urobiť nejaké dobré skutky, zrieknutie sa jedla, aby som ho mohol dať chudobnejším, milodar a pod.). Vrátiť ukradnuté je povinnosť!
To čo som dostal za pokánie, urobím z lásky ku Kristovi, nie ako pokutu, po spovedi a čo najskôr.  A budem sa chrániť hriechov.
Ľútosť kajúcnika
Potom ťa kňaz vyzve, aby si prejavil ľútosť. Urobíš tak urobíš napríklad, nasledujúcou vetou alebo podobne:
Bože môj, celým srdcom Ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som Ťa hriechmi urazil. Chcem sa polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče odpusť mi pre krv Kristovu. Amen.
Ľútosť môžeš povedať aj svojimi slovami.
Potom nasleduje Rozhrešenie:
Kňaz vystrie ruky (alebo aspoň pravú ruku) nad hlavu kajúcnika a hovorí slová rozhrešenia.
Pri slovách:  „ A ja ťa rozhrešujem od Tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého" – sa prežehnáš a povieš: "Amen."
Modlitbou rozhrešenia sa Ti odpúšťajú hriechy.
Ďalej nasleduje poďakovanie:
Kňaz: "Ďakujte Pánovi lebo je dobrý."
Kajúcnik: "Lebo Jeho milosrdenstvo trvá naveky."
Napokon kňaz prepustí uzmiereného kajúcnika slovami: "Pán Ježiš ti odpustil hriechy. Choď v pokoji."
Odpovieš: Bohu vďaka.
Odídeš zo spovednej miestnosti a z lásky k Bohu si vykonaj zadosťučinenie, ktoré Ti určil kňaz.