Dávame si takúto zaujímavú otázku: „Na čo som vlastne na svete? Čo tu mám robiť? Aký je zmysel môjho života?“ V katechizme nachádzame takúto odpoveď: „Na svete sme na to, aby sme Pána Boha poznali a milovali, jemu slúžili a boli spasení, t.j. boli s ním raz večne šťastní v nebi.“ Na prvý pohľad je táto odpoveď dosť suchá, príliš strohá. Najlepšie pochopíme iba jej koniec, že som tu vlastne preto, aby som raz umrel a išiel do Neba. „Ale načo som tu, čo tu mám robiť? Čo sa tu odo mňa očakáva?“ Ak to chceme trochu viac pochopiť zamyslime sa nad tým tak viac zoširoka... Opýtajme sa preto tak ako sa to bežne robí: „Ako žiť tento môj život, aby som niečo znamenal v tomto svete? Aby sa o mne hovorilo? Aby som bol dôležitý (á)!“ Keď bol u nás na Slovensku svätý Otec, hlava našej Cirkvi, prihovoril sa aj ku vám, milí mladí priatelia... A čo povedal? Medzi iným aj toto: „Nie sme tu na to, aby sme žili zo dňa na deň, ale by náš život bol dobrodružnou výpravou.“ A ku tomu sú potrebné dve veci, ktoré si potrebujete osvojiť, aby vám boli úplne samozrejmé, stále a každodenne žité? Čo to je, aby náš život bol zaujímavým dobrodružstvom?  Je to láska a hrdinstvo. Vy zaiste snívate o šťastnej budúcnosti. Chcete byť veľkí, chcete niečo znamenať, chcete byť centrom pozornosti. Chcete zaujať a chcete sa presadiť vo svete veľkých, alebo dospelých! Ako? Možno svojím výzorom: krásou, zjavom, spevom, nejakou výnimočnosťou... Chlapci zasa vypracovaným telom so svalmi a silou, alebo byť vtipný a chytrý, byť frajerom, aby ma všetci videli a počuli a zatlieskali mi... Je to možné? Zaiste. Len pozor. Nie každý môže byť prvý vo všetkom a nie každý môže byť víťazom. Niekedy sú zasa naše predstavy o budúcnosti falošné inokedy nemáme dostatok sily a odvahy. Možno aj začneme, ale po čase prídeme na to, že je to hlúposť. Alebo sú aj takí medzi nami, ktorí len snívajú ako by mohli a čo by mohli a keď sú už starí zistia, že im už ušiel vlak a s ním aj čas a že vlastne nič v živote neurobili..